Možnosti financovania podnikateľských zámerov

Možnosti financovania podnikateľských zámerov

(interný dokument MSP-CONSULT, s.r.o. – príručka začínajúcich podnikateľov, r. 2007-2009)

Hlavným účelom tohto textu je užšie zameranie na popis spoločných a odlišných čŕt dvoch spôsobov posudzovania podnikateľských zámerov firiem :

  • v bankách,
  • v spoločnostiach investujúcich rizikový kapitál.

Financovanie bankovými úvermi

Táto časť sa zameria iba na určitú kontinuitu problémov v riadení likvidity, rentability a optimálnej skladby finančných zdrojov sektora MSP v uplynulých 10-15 rokoch, pretože tieto faktory spolu s nedostatočnou úrovňou finančného plánovania v sektore MSP súvisia s častým odmietaním úverových žiadostí firiem v bankách.

Podnikatelia a bohužiaľ aj ich viaceré stavovské organizácie často prezentujú odbornej i laickej verejnosti známy názor o akejsi „papierovej byrokracii“ bánk, požadujúcich nadmerné množstvo informácií pri posudzovaní úverových žiadostí firiem zo sektora MSP…

V skutočnosti veľmi často tým len zakrývajú problém nedostatočnej úrovne finančného manažmentu a celkovej firemnej kultúry v sektore MSP, ktorá často podceňuje stratégiu i finančné plánovanie. Môže to súvisieť aj s nedostatočnými kontrolnými mechanizmami riadenia v sektore MSP, kde sa prakticky nevyužíva inštitút dozornej rady nezávislých odborníkov (v spoločnostiach s ručením obmedzeným). Podnikateľskej verejnosti by určite prospel kritickejší pohľad do vlastných radov v týchto otázkach, spolu s pohľadom nezávislých odborníkov na úroveň ich riadenia.

Treba otvorene povedať a zdôrazniť, že požičiavanie peňazí bankovými úvermi je tiež investičným procesom súkromného (prevažne zahraničného) kapitálu, preto má svoje štandardné pravidlá obozretného podnikania a zabezpečenia primeraného rizika.

Hlavným problémom firiem zo sektora MSP nie je len nedostatočná možnosť ručenia nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom, ako si to verejnosť často mylne vysvetľuje.

Je pravda, že existujú odlišnosti v prístupe k posudzovaniu možností ručenia za požičaný kapitál v bankách a vo firmách zameraných na rizikový kapitál. To však nie je podstata problému, ale iba jej dôsledok. Podstatou problému je vyššia rizikovosť vyplývajúca z vyššej miery neurčitosti dosiahnutia plánovaných výnosov. Z nej zase vyplýva riziko neskoršej návratnosti investičných zámerov. Príčinou týchto faktorov je predovšetkým objektívna miera neurčitosti trhového úspechu malých podnikateľov, ktorú nie je možné predikovať štandardnými bankovými postupmi, čo často súvisí tiež s nedostatočnou úrovňou plánovania vo väčšine firiem sektora MSP. Tie často popri nedostatočných možnostiach ručenia majetkom nie sú schopné predložiť podnikateľské zámery v požadovanej bonite základných finančných ukazovateľov.

Financovanie rizikovým kapitálom

V úvode tejto časti uvádzame, že rizikový kapitál je forma dočasného, ale dlhodobého financovania investičných zámerov investormi, ktorí poskytnú svoje zdroje firmám formou zvýšeného základného imania alebo odkúpenia obchodného podielu, niekedy aj v kombinácii s úverovými zdrojmi, v záujme   stabilizácie alebo expanzie firmy záujemcu na trhu.

Cieľom je zhodnotenie obchodného podielu investora a úspešný „exit“, spravidla po 5-7 rokoch aktívnej alebo pasívnej manažérskej   kontroly firmy. Uvedená manažérska kontrola je okrem operatívneho riadenia zameraná predovšetkým na dlhodobú stratégiu firmy vyjadrenú obchodnými a finančnými cieľmi. Úspešný exit z pohľadu firmy-záujemcu o rizikový kapitál obvykle znamená posilnenie konkurenčných výhod, elimináciu slabších stránok a ohrození, spolu s využitím nových príležitostí.

So vzájomnými vzťahmi rizikového investora s firmou záujemcu súvisí jedna z najväčších bariér rozvoja rizikového kapitálu, ktorá súvisí s častým odmietaním dočasnej straty majority alebo akceptovania ďalšieho vlastníka vo firme, často aj za cenu znemožnenia jej ďalšieho rozvoja…

Ďalšiu časť textu je vhodné začať konštatovaním častého omylu podnikateľov.

Často vo verejnosti prevláda domnienka, že po odmietnutí úverového financovania podnikateľského zámeru v banke by mal záujemca „automaticky“ uspieť so svojou prezentáciou v spoločnosti investujúcej rizikový kapitál.

Na tomto mieste si treba uvedomiť, že  napriek odlišnému pohľadu bánk a rizikového kapitálu na otázku zabezpečenia úveru, sa kladie rovnaký, ak nie väčší dôraz na kvalitu a previazanosť podnikateľského zámeru práve v spoločnostiach investujúcich rizikový kapitál. Dôvod je pri podrobnejšom skúmaní súvislostí jasný. Zatiaľ čo banka má zabezpečené riziko nesplatenia úveru obvykle nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom dlžníka, prípadne iným vhodným nástrojom, rizikový investor obvykle túto možnosť nemá. Okrem toho sa stáva na vymedzenú dobu spoluvlastníkom (často väčšinovým) firmy s priamou zodpovednosťou za stratégiu a plnenie podnikateľského plánu danej firmy. Toto právo uplatňuje často formou kontroly manažmentu v dozornom orgáne spoločnosti, nie je to však výlučným pravidlom.

Rizikový investor musí klásť ešte väčší dôraz ako banka na celkovú úroveň riadenia firmy, vo väzbe na svoj investičný projekt rizikového kapitálu. Jeho činnosť musí byť tiež obozretným podnikaním, ktoré má priniesť z dlhodobého hľadiska zisk z predaja obchodného podielu, čo si podnikatelia často neuvedomujú…

Na tomto mieste je vhodné spomenúť niekoľko základných pojmov z oblasti rizikového kapitálu a ich vzájomných vzťahov (definície prevzaté so súhlasom spoločosti SAEF, a,s. zo stránky saef.sk ):

  1. pojem „venture capital“ predstavuje obvykle tzv. zárodkový alebo štartovací kapitál (seed capital , start capital alebo seed stage, start stage) v počiatočnej fáze stabilizácie postavenia firmy na trhu, preto je typický aj pre sektor MSP,
  2. pojem „private equity“ je ekvivalentom pre tzv. rozvojový kapitál (expansion stage), charakteristický pre určitý stupeň rozvoja, organizačnú alebo finančnú reštrukturalizáciu, prípadne expanziu na nové trhy s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu, tento spôsob investovania je typický pre spoločnosti, ktoré nie sú obchodované na verejnom trhu
  3. replacement capital“ predstavuje formu reštrukturalizácie finančných zdrojov firmy nahradením zadlženia cudzími zdrojmi pomocou externých vlastných zdrojov rizikového investora,
  4. buy-out“ predstavuje stratégiu odkúpenia väčšinovej majetkovej účasti, následnú pasívnu alebo aktívnejšiu manažérsku kontrolu počas rozvoja firmy, pričom je obvyklý predaj pôvodnému vlastníkovi alebo inému finančnému alebo strategickému investorovi vo fáze exitu z firmy,
  5. „business angels“ predstavujú osobitnú kategóriu investorov-fyzických osôb, financujúcich formou kapitálového vstupu podnikateľské nápady firiem zo sektora MSP ( prevažne s krátkou históriou podnikania, bez reálnej šance na bankový úver),
  6. pojem „exit“ znamená v širšom slova zmysle okrem odchodu rizikového investora z firmy záujemcu aj vzájomne dohodnuté zmluvné podmienky pre hodnotenie vytýčených cieľov investičného zámeru, vrátane exkluzivity vzťahov firmy a rizikového investora a tiež záväzkov o zákaze prevodu obchodných podielov na tretie strany počas vymedzeného obdobia investície rizikového kapitálu.

Iné možnosti financovania cudzími zdrojmi      

Všeobecne známym problémom vývoja podnikateľského prostredia v SR v období transformácie po roku 1989 bol a stále je nedostatočne rozvinutý kapitálový trh. Na tomto mieste nebudeme rozoberať neexistujúcu kontinuitu kupónovej privatizácie s rozvojom kapitálového trhu v prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia, ktorá bola nahrádzaná snahou vtedajšej vlády o vytvorenie tzv. slovenskej kapitálotvornej vrstvy, založenej prevažne na politickom klientelizme pri financovaní privatizácie úvermi bývalých štátnych bánk…

Podstatné je, že náš kapitálový trh nemá tradíciu ako reálna možnosť financovania investičných zámerov MSP, predovšetkým to platí o možnosti financovania investičných zámerov firiem verejným upisovaním akcií, t.j. externými vlastnými zdrojmi. Aj emisie dlhopisov v sektore MSP sú veľmi zriedkavýnm javom pri financovaní investícií sektora MSP cudzími zdrojmi. Príčiny majú svoj historický kontext a vyžadujú si osobitný záber presahujúci text tohto článku.a príručku pre firmy podnikateľského inkubátora. Preto sa vyhýbame obvyklým prázdnym frázam o kapitálovom trhu ako o možnosti financovania investícií MSP…

Dôraz bude kladený na rámcové informácie o ostatných možnostiach financovania cudzími zdrojmi. Z hľadiska ďalších mimobankových doplnkových zdrojov tzv. zárodkového (seed capital) a štartovacieho kapitálu (start capital) je vhodné sa v tejto časti zmieniť predovšetkým o mikropôžičkovom programe,  ktorý umožňuje čerpať začínajúcim podnikateľom tzv. mikroúvery (t.j. z účtovného hľadiska cudzie zdroje) do výšky 1,5 mil. Sk (min. výška je 50 tis. Sk), so zvýhodnenou úrokovou sadzbou a splatnosťou do 4 rokov a

s možnosťou odkladu prvej splátky na pol roka. Mikroúvery majú kombinované určenie na prevádzkové a investičné potreby začínajúcich podnikateľov. Predkladanie žiadostí je regionálne decentralizované do siete regionálnych a poradenských informačných centier (RPIC) vo vybraných mestách (v prípade regiónu Bratislavy a Trnavy je distribučným miestom pracovisko spoločnosti Fond fondov, s.r.o. na Nevädzovej ulici, č. 5).

Rozhodovanie o konečnom pridelení mikroúveru je centralizované v sídle SBA/NARMSP v Bratislave na Miletičovej 23, vzhľadom na pôvod finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu SR, v kapitole MH SR, v časti podporných programov pre MSP.

Viac informácii o sieti RPIC v SR nájdete na stránke SBA/NARMSP (www.sbagency.sk).

Osobitnú motivujúcu úlohu pre začiatok podnikania uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce plní štátny príspevok na tzv. samozamestnanie, poskytovaný úradmi práce pri splnení potrebných podmienok, s prihliadnutím na región a zdravotný stav uchádzača (zvýhodnenie zdravotne postihnutých, resp. regionálne zvýhodnenie oblastí s vyššou nezamestnanosťou oproti priemerným hodnotám v štáte.

Okrem informačných a poradenských centier, úradov práce a organizácií tretieho sektora poskytujú konzultačné služby záujemcom o podnikanie aj súkromné poradenské firmy.

MSP-CONSULT, s.r.o. je jednou z nich. Radi s vami prerokujeme Vaše investičné zámery.

Ing. Stanislav Horváth, konateľ MSP-CONSULT, s.r.o.,

dokument v rámci projektu UTI STU, r. 2007-2009