Hlavným účelom tohto textu je užšie zameranie na
popis spoločných a odlišných čŕt dvoch spôsobov posudzovania
podnikateľských zámerov firiem :
a)
v bankách,
b)
v spoločnostiach investujúcich rizikový
kapitál.
Táto časť preto nebude podrobne popisovať základy
finančného manažmentu firiem, s dôrazom na vysvetlenie základného
rozdelenia finančných zdrojov na vlastné a cudzie zdroje, ich optimálny
vzájomný pomer a s tým súvisiacu problematiku bankových úverov.
Pripravovaná príručka sa tiež pokúsi prekonať niektoré
názorové stereotypy o vzťahoch finančných investorov (vrátane bánk) a podnikateľov,
v záujme presnejšieho pomenovania problémov finančného riadenia v sektore
MSP a z neho vyplývajúcich bariér investovania rizikových fondov.
1. Financovanie
bankovými úvermi
Táto časť sa zameria iba na určitú kontinuitu problémov v riadení
likvidity, rentability a optimálnej skladby finančných zdrojov sektora MSP v uplynulých
10-15 rokoch, pretože tieto faktory spolu s nedostatočnou úrovňou
finančného plánovania v sektore MSP súvisia s častým odmietaním
úverových žiadostí firiem v bankách.
Podnikatelia a bohužiaľ aj ich viaceré stavovské
organizácie často prezentujú odbornej i laickej verejnosti známy
názor o akejsi „papierovej byrokracii“ bánk, požadujúcich nadmerné
množstvo informácií pri posudzovaní úverových žiadostí firiem zo sektora MSP...
V skutočnosti veľmi často tým len zakrývajú problém
nedostatočnej úrovne finančného manažmentu a celkovej firemnej kultúry
v sektore MSP, ktorá často podceňuje stratégiu i finančné plánovanie.
Môže to súvisieť aj s nedostatočnými kontrolnými mechanizmami riadenia
v sektore MSP, kde sa takmer nevyužíva inštitút dozornej rady
v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Podnikateľskej verejnosti by
určite prospel kritickejší pohľad do vlastných radov v týchto otázkach,
spolu s pohľadom nezávislých odborníkov na úroveň ich riadenia.
Treba otvorene povedať
a zdôrazniť, že požičiavanie peňazí bankovými úvermi je tiež investičným
procesom súkromného (prevažne zahraničného) kapitálu, preto má svoje štandardné pravidlá
obozretného podnikania a zabezpečenia primeraného rizika.
Hlavným problémom firiem zo sektora MSP nie je len
nedostatočná možnosť ručenia nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom, ako si to
verejnosť často mylne vysvetľuje.
Je pravda, že existujú odlišnosti v prístupe k posudzovaniu
možností ručenia za požičaný kapitál v bankách a vo firmách
zameraných na rizikový kapitál. To však nie je podstata problému, ale iba jej
dôsledok. Podstatou problému je vyššia rizikovosť vyplývajúca z vyššej
miery neurčitosti dosiahnutia plánovaných výnosov. Z nej zase vyplýva
riziko neskoršej návratnosti investičných zámerov. Príčinou týchto faktorov je
predovšetkým objektívna miera neurčitosti trhového úspechu malých podnikateľov,
ktorú nie je možné predikovať štandardnými bankovými postupmi, čo často súvisí
tiež s nedostatočnou úrovňou plánovania vo väčšine firiem sektora MSP. Tie
často popri nedostatočných možnostiach ručenia majetkom nie sú schopné predložiť podnikateľské zámery v požadovanej forme a
obsahu, ale predovšetkým v požadovanej bonite základných finančných
ukazovateľov v bankách.
2
. Financovanie rizikovým kapitálom
V úvode
tejto časti uvádzame, že
rizikový kapitál je forma dočasného, ale dlhodobého
financovania investičných zámerov investormi, ktorí poskytnú svoje zdroje
firmám formou zvýšeného základného imania alebo odkúpenia obchodného podielu,
niekedy aj v kombinácii s úverovými zdrojmi, v záujme
stabilizácie alebo expanzie firmy záujemcu na
trhu.
Cieľom je zhodnotenie obchodného podielu investora a úspešný „exit“,
spravidla po 5-7 rokoch aktívnej alebo pasívnej manažérskej
kontroly firmy. Uvedená manažérska kontrola
je okrem operatívneho riadenia zameraná predovšetkým na dlhodobú stratégiu
firmy vyjadrenú obchodnými a finančnými cieľmi. Úspešný exit
z pohľadu firmy-záujemcu o rizikový kapitál obvykle znamená
posilnenie konkurenčných výhod, elimináciu slabších stránok a ohrození,
spolu s využitím nových príležitostí.
So
vzájomnými vzťahmi rizikového investora s firmou záujemcu súvisí jedna z
najväčších bariér rozvoja rizikového kapitálu, ktorá súvisí s častým
odmietaním dočasnej straty majority alebo akceptovania ďalšieho vlastníka vo
firme, často aj za cenu znemožnenia jej ďalšieho rozvoja...
Túto časť textu je vhodné začať ďalším konštatovaním
častého omylu podnikateľov.
Často vo verejnosti prevláda domnienka, že po odmietnutí
úverového financovania podnikateľského zámeru v banke by mal záujemca
„automaticky“ uspieť so svojou prezentáciou v spoločnosti investujúcej
rizikový kapitál.
Na
tomto mieste si treba uvedomiť, že
napriek odlišnému pohľadu bánk
a rizikového kapitálu na otázku zabezpečenia úveru, sa kladie rovnaký, ak
nie väčší dôraz na kvalitu a previazanosť podnikateľského zámeru práve
v spoločnostiach investujúcich rizikový kapitál. Dôvod je pri podrobnejšom
skúmaní súvislostí jasný. Zatiaľ čo banka má zabezpečené riziko nesplatenia
úveru obvykle nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom dlžníka, prípadne iným vhodným
nástrojom, rizikový investor obvykle túto možnosť nemá. Okrem toho sa stáva na
vymedzenú dobu spoluvlastníkom (často väčšinovým) firmy s priamou zodpovednosťou
za stratégiu a plnenie podnikateľského plánu danej firmy. Toto právo
uplatňuje často formou kontroly manažmentu v dozornom orgáne spoločnosti,
nie je to však výlučným pravidlom.
Rizikový investor musí klásť ešte
väčší dôraz ako banka na celkovú úroveň riadenia firmy, vo väzbe na svoj
investičný projekt rizikového kapitálu. Jeho činnosť musí byť tiež obozretným podnikaním,
ktoré má priniesť z dlhodobého hľadiska zisk z predaja obchodného
podielu, čo si podnikatelia často neuvedomujú...
Na
tomto mieste je vhodné spomenúť
niekoľko
základných pojmov z oblasti rizikového kapitálu a ich vzájomných
vzťahov (definície prevzaté so súhlasom SAEF, a,s. zo stránky saef.sk ) :
a)
pojem „
venture
capital“ predstavuje obvykle tzv. zárodkový alebo štartovací kapitál (seed
capital , start capital alebo seed stage, start stage) v počiatočnej fáze
stabilizácie postavenia firmy na trhu, preto je typický aj pre sektor MSP,
b)
pojem „
private
equity“ je ekvivalentom pre tzv. rozvojový kapitál (expansion stage),
charakteristický pre určitý stupeň rozvoja, organizačnú alebo finančnú
reštrukturalizáciu, prípadne expanziu na nové trhy s cieľom zvýšiť pridanú
hodnotu, tento spôsob investovania je typický pre spoločnosti, ktoré nie sú
obchodované na verejnom trhu
c)
tzv. „
replacement
capital“ predstavuje formu reštrukturalizácie finančných zdrojov firmy
nahradením zadlženia cudzími zdrojmi pomocou externých vlastných zdrojov
rizikového investora,
d)
tzv. „
buy-out“
predstavuje stratégiu odkúpenia väčšinovej majetkovej účasti, následnú pasívnu
alebo aktívnejšiu manažérsku kontrolu počas rozvoja firmy, pričom je obvyklý
predaj pôvodnému vlastníkovi alebo inému finančnému alebo strategickému
investorovi vo fáze exitu z firmy,
e)
tzv.
„business
angels“ predstavujú osobitnú kategóriu investorov-fyzických osôb, financujúcich
formou kapitálového vstupu podnikateľské nápady firiem zo sektora MSP (
prevažne s krátkou históriou podnikania, bez reálnej šance na bankový
úver),
f)
pojem „
exit“
znamená v širšom slova zmysle okrem odchodu rizikového investora
z firmy záujemcu aj vzájomne dohodnuté zmluvné podmienky pre hodnotenie
vytýčených cieľov investičného zámeru, vrátane exkluzivity vzťahov firmy
a rizikového investora a tiež záväzkov o zákaze prevodu
obchodných podielov na tretie strany počas vymedzeného obdobia investície
rizikového kapitálu.
3.
Iné možnosti financovania cudzími zdrojmi
Všeobecne známym problémom vývoja podnikateľského prostredia v SR v období transformácie po roku 1989 bol a stále je nedostatočne rozvinutý kapitálový trh. Na tomto mieste nebudeme rozoberať neexistujúcu kontinuitu kupónovej privatizácie s rozvojom kapitálového trhu v prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia, ktorá bola nahrádzaná snahou vtedajšej vlády o vytvorenie tzv. slovenskej kapitálotvornej vrstvy, založenej prevažne na politickom klientelizme pri financovaní privatizácie úvermi bývalých štátnych bánk...
Podstatné je, že náš kapitálový trh nemá tradíciu ako reálna
možnosť financovania investičných zámerov MSP, predovšetkým to platí
o možnosti financovania investičných zámerov firiem verejným upisovaním
akcií, t.j. externými vlastnými zdrojmi. Aj emisie dlhopisov v sektore MSP sú veľmi zriedkavýnm javom pri financovaní investícií sektora MSP cudzími zdrojmi. Príčiny majú svoj historický kontext
a vyžadujú si osobitný záber presahujúci text tohto článku.a príručku pre firmy podnikateľského inkubátora. Preto sa vyhýbame
obvyklým
prázdnym frázam
o kapitálovom trhu ako o možnosti financovania investícií MSP...
Dôraz
bude kladený na rámcové informácie o ostatných možnostiach financovania
cudzími zdrojmi. Z hľadiska ďalších mimobankových doplnkových zdrojov tzv.
zárodkového (seed capital) a štartovacieho kapitálu (start capital) je
vhodné sa v tejto časti zmieniť predovšetkým
o mikropôžičkovom programe NARMSP, ktorý umožňuje čerpať začínajúcim
podnikateľom tzv. mikroúvery (t.j. z účtovného hľadiska cudzie zdroje) do
výšky 1,5 mil. Sk (min. výška je 50 tis. Sk), so zvýhodnenou úrokovou sadzbou
a splatnosťou do 4 rokov a
s
možnosťou odkladu prvej splátky na pol roka. Mikroúvery majú kombinované
určenie na prevádzkové a investičné potreby začínajúcich podnikateľov.
Predkladanie žiadostí je regionálne decentralizované do siete regionálnych
a poradenských informačných centier (RPIC) vo vybraných mestách (v prípade
regiónu Bratislavy a Trnavy je distribučným miestom pracovisko spoločnosti
Fond fondov, s.r.o. na Nevädzovej ulici, č. 5).
Rozhodovanie
o konečnom pridelení mikroúveru je centralizované v sídle NARMSP
v Bratislave na Miletičovej 23, vzhľadom na pôvod finančných zdrojov zo
štátneho rozpočtu SR, v kapitole MH SR, v časti podporných programov
pre MSP.
Viac
informácii o regionalizácii siete RPIC v SR nájdete na stránke NARMSP
(www.nadsme.sk
).
Ďalším
doplnkovým zdrojom financovania špecifických kategórií MSP (ženy-podnikateľky,
handicapovaní občania, rómske komunity, podnikatelia na vidieku atď. ) je tretí
sektor a niektoré nadácie (Združenie žien v podnikaní, Integra, VOKA
a iné)...
Osobitnú
motivujúcu úlohu pre začiatok podnikania uchádzačov o zamestnanie
evidovaných na úradoch práce plní štátny príspevok na tzv. samozamestnanie,
poskytovaný úradmi práce pri splnení potrebných podmienok, s prihliadnutím
na región a zdravotný stav uchádzača (zvýhodnenie zdravotne postihnutých,
resp. regionálne zvýhodnenie oblastí s vyššou nezamestnanosťou oproti
priemerným hodnotám v štáte.
Okrem informačných a poradenských centier, úradov práce a organizácií tretieho sektora poskytujú konzultačné služby záujemcom o podnikanie aj súkromné poradenské firmy.
MSP-CONSULT, s.r.o. je jednou z nich. Radi s vami prerokujeme Vaše investičné zámery.
Ing. Stanislav Horváth, konateľ